Ide o vyšetrenie metódou epiluminiscenčnej mikroskopie. Kožný povrch znamienka sa detailne prezrie dermatoskopom, alebo zjednodušene povedané niekoľkonásobne (10 – 20x) zväčšujúcou lupou so svetlom. Vyšetrenie znamienok bolo známe už v 17. storočí, no najrýchlejšie sa táto metóda rozvíja posledných 10 rokov. Jedným z dôvodov je aj zvyšujúci sa výskyt najzhubnejšieho kožného nádoru – malígneho melanómu. Cieľom tohto neinvazívneho vyšetrenia je odlíšiť pigmentové kožné prejavy od tých bez pigmentu, zhubné od nezhubných, pomôcť  lekárovi rozhodnúť sa, ktoré znamienko je potrebné odstrániť a ktoré stačí len sledovať s odstupom času.  Dermatoskopia predovšetkým zvyšuje diagnostické skóre pre malígny melanóm a tým zvyšuje šancu na dlhodobé prežívanie u onkologických pacientov.

U väčšiny znamienok je postačujúce vyšetrenie manuálnym dermatoskopom. Pri digitálnej dermatoskopii ide o tzv. videomikroskopiu kože. Špeciálna videokamera znamienko nahrá a príslušný softvér nález automaticky vyhodnotí. Výhodou je sledovanie znamienka s odstupom času a objektivizovanie nálezov klasickej manuálnej dermatoskopie. Pri opätovnej kontrole sa pôvodný obraz znamienka preloží novým a počítač lekára sám upozorní  už aj na minimálne zmeny. Tento spôsob vyšetrenia je vhodný najmä u pacientov s dysplastickými pigmentovými znamienkami a vrodenými znamienkami, ktoré majú väčšiu tendencie sa meniť na zhubné nádory.

Najnovšie štatistiky  uvádzajú, že dve tretiny malígnych melanómov vznikajú zo zdravej kože a len jedna tretina z už existujúceho znamienka. Napriek tomu, by sme si mali zachovať voči tejto diagnóze rešpekt.

Dermatoskopia ručným dermatoskopom pomáha lekárovi lepšie posúdiť farebné zmeny a detailne preštudovať štruktúru znamienka. Pri vyšetrení  sa posudzujú tzv. dermatoskopické kritéria. V lekárskom náleze sa hodnotí pigmentová sieť, prítomnosť pigmentových globúl, bodiek, rozvetvených prúžkov a  prítomnosť cievnych lakún. Makroskopicky sa hodnotí znamienko rovnako ako pri samovyšetrovaní podľa ABCD pravidla.